Lubrikant svetovej ekonomiky prestáva mazať. Pomyselný aj reálny

Rope sa nedarí. V stredu sa jej cena prepadla na najnižšie úrovne od júla. Dávno vymazala celý nárast súvisiaci s vojenským konfliktom medzi Izraelom a Hamasom. Hovorilo sa, že za to môže najmä zníženie obáv o rozšírenie sa konfliktu do celého regiónu. Irán totiž o útokoch Hamasu údajne nevedel. Tým rizikom väčšej vojny radikálne pokleslo.

Táto teória môže z časti platiť, ale nevysvetľuje dôvody, prečo sa ceny ropy prepadla nie na mesačné, ale rovno na trojmesačné minimá – na úrovne hlboko pred začiatkom konfliktu.

Ešte na konci septembra európsky benchmark Brent atakoval takmer sto dolárov za barel. Dôvodom boli pokračujúce produkčné škrty Saudskej Arábie a Ruska s cieľom vytvoriť na trhu s ropou deficit. Išlo o neúspešnú taktiku. Ukázalo sa totiž, že ekonomika nie je tak silná, ako producenti dúfajú, a tak pre deštrukciu dopytu prišiel výpredaj.

No turbulencie na Blízkom východe dali rope šancu na nové maximá. Ani tie však neprišli. Naopak, cena ropy za šesť týždňov stratila takmer 20 percent hodnoty.

Problematická dezinflácia

Súčasný prepad cien ropy pomáha ďalšiemu poklesu inflácie. Avšak pokles cien pohonných hmôt môže byť pre ťažko skúšaných spotrebiteľov skvelou správou. Túto teóriu razí aj ECB, ktorá tvrdí, že dezinflácia prináša nižšie nominálne výdavky a prispeje k tomu, že ekonomika eurozóny sa odrazí od dna.

Dno však ešte len príde. Bývalý centrálny bankár Mario Draghi v stredu povedal, že eurozónu čaká na konci tohto roka recesia. „Je takmer isté, že do konca roka budeme mať recesiu,“ skonštatoval pre Financial Times a potvrdil zlé makrodáta, ako napríklad tretí prepad maloobchodných tržieb v rade.

Avšak recesia by podľa neho nemala byť silná. „Takže môžeme mať recesiu, ale možno to nebude destabilizujúce,“ dodal bývalý prezident ECB. M. Draghi verí, alebo aspoň tvrdí, že eurozónu už nemusí čakať tak turbulentné obdobie ako počas jeho pôsobenia v centrálnej banke. Pomôcť totiž môže aj pokles cien.

 

Zdroj: trend.sk